Okrem ruskej agresie správa identifikuje niekoľko ďalších zásadných bezpečnostných výziev uplynulého roka:
Jedným z najzávažnejších dôsledkov invázie pre Slovensko bola najväčšia migračná vlna v Európe od konca II. svetovej vojny v počte viac ako 1 milión osôb. Prílev utečencov z Ukrajiny k nám si vyžiadal prijatie mimoriadnych opatrení na celoštátnej úrovni. Najviac zasiahnutý bol Prešovský a Košický kraj.
V prípade nelegálnej migrácie sme zaznamenali nárast sekundárnej tranzitnej migrácie až o 800 % oproti roku 2021. Česko a Rakúsko si ako riešenie zvolili zavedenie kontrol na spoločnej štátnej hranici, čo znamenalo, že vrátení migranti sa sústreďovali na našej strane.
Nárast pravicového extrémizmu vo forme takzvaného militantného akceleracionalizmu sa prejavil aj v útoku proti LGBTI+ ľuďom na Zámockej ulici v Bratislave, pri ktorom boli zavraždení dvaja príslušníci tejto komunity. Skutok bol kvalifikovaný ako trestný čin teroristického útoku, ktorého páchateľom bol zradikalizovaný mladistvý útočník.
K znižovaniu závislosti na dovoze energetických surovín ako zemný plyn, ropa, uhlie a jadrové palivo z Ruska čiastočne napomohli opatrenia na zaistenie alternatívnych dodávateľov energetických surovín a trás ich dovozu.
Do popredia sa dostali aj obranné témy, a to najmä zvyšovanie výdavkov na obranu, modernizácia zbraňových systémov, ako aj dostatok zásob munície a produkčných kapacít obranného priemyslu. V záujme zvýšenia našej bezpečnosti začala na území Slovenska pôsobiť Mnohonárodná bojová skupina NATO.
Slovenská republika bola ako aktívny člen euroatlantických štruktúr vystavená pôsobeniu ruských dezinformačných a vplyvových kampaní.
„Cieľom hybridných hrozieb bola ďalšia polarizácia spoločnosti, zvyšovanie nedôvery v štátne inštitúcie a zníženie podpory členstva v Európskej únii a NATO,“
- uviedla Iveta Kupková, riaditeľka Situačného centra SR. Pozitívom bolo, že sa začal proces vytvorenia Výboru Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky pre hybridné hrozby, ktorému predchádzalo schválenie Akčného plánu koordinácie boja proti hybridným hrozbám. Na tomto základe boli následne vytvorené, resp. posilnené útvary na boj proti hybridným hrozbám a strategickú komunikáciu na úrade vlády, ministerstvách vnútra, obrany a zahraničných vecí a európskych záležitostí. Slovensko tak urobilo dôležitý krok k posilneniu svojej odolnosti v tejto oblasti.
Problém predstavovalo aj pôsobenie čínskych, ale predovšetkým ruských spravodajských služieb na našom území. Tie sa snažili o udržiavanie kontaktov s proruskými osobami či zamestnancami štátnej správy, ale aj o ovplyvňovanie verejnej mienky.
Slovensko vlani čelilo tiež zvýšenému počtu čoraz sofistikovanejších kybernetických útokov, pričom aktivity vyvíjali najmä proruské hackerské skupiny.
Viac informácií o Správe o bezpečnosti Slovenskej republiky za rok 2022: https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/28559/1
Úrad vlády SR
