Connor Ronan: Nové kopačky priniesli šťastie

Connor Ronan prišiel na Žitný ostrov počas zimnej pauzy na hosťovanie z anglického prvoligového Wolverhamptonu. Člen írskej reprezentácie do 21 rokov sa u nás rýchlo udomácnil, zasiahol do každého zo siedmych jarných kôl a v posledných štyroch už bol členom základnej zostavy. V sobotu proti Žiline si dokonca pripísal svoj prvý gól v žlto-modrých farbách. „Bol to náročný zápas, čo sme však vedeli vopred, keďže na seba narazil druhý a tretí tím tabuľky. Vedeli sme, že musíme vyhrať, ak si chcem udržať šancu na konečné druhé miesto. Sme naozaj šťastní, že sa nám to podarilo. Nebol to najkrajší zápas na svete, ale hrali sme dobrý futbal,“ tvrdí CR4, pre ktorého to bol prvý duel proti Žilinčanom. Ich herný štýl ho však neprekvapil.

„Pred každým zápasom vieme, čo môžeme od súpera očakávať. Nikdy to však nie je to isté, ako stáť proti ním na trávniku. Pozreli sme si ich na videu, mali sme taktickú prípravu, v zápale boja však z toho občas niečo zabudnete. Ja sa snažím preniesť do zápasu čo najviac z toho, čo nám tréneri povedia pred zápasom a uplatniť danú taktiku. Myslím si, že tentoraz to fungovalo celkom dobre, keďže sme vyhrali,“ dodáva mladý stredopoliar.

Bol to jeho prvý zápas v nových kopačkách, ktoré mu teda priniesli šťastie. „Verím, že moja sila nie je v kopačkách“ hovorí s úsmevom a vzápätí porozpráva, ako videl svoj gól on sám. „Dostala sa ku mne lopta pred šestnástkou a vedel som, že mám dosť času na jej spracovanie. Dal som dole hlavu, vystrelil som z plnej sily a našťastie to tam padlo. Niekto ju ešte tečoval a keď som zdvihol hlavu, už bola v sieti. Som šťastný, že sa mi podarilo skórovať, ale oveľa dôležitejšie sú tri body. Fakt, že to bol víťazný gól, moju radosť ešte zväčšuje. Tento gól venujem babke, ktorá práve v deň zápasu oslavoval narodeniny.“

Atmosféra, ktorá v sobotu panovala v MOL Aréne, každého uchvátila. Pravda, 21-ročný rodák z Anglicka zažil vo svojej domovine aj zápasy pred onakvejšou kulisou. Fanúšikovia DAC-u však dokážu prekvapiť aj jeho. „Tunajšia atmosféra sa líši od tej v Anglicku. Tam sú ľudia hluční, ale nie počas celého zápasu. Tu fanúšikovia spievajú celý zápas, čo nám naozaj pomáha. Vo chvíľach, keď sa nám až tak nedarí, počujem v pozadí spev, a to mi dodáva sily.“

Aj Ronan mal na tribúne svoj vlastný fanklub. „Tentoraz tu bola len moja priateľka, ale na víkendový zápas pricestujú aj rodičia s bratom a o týždeň neskôr príde aj širšia rodina. Zatiaľ tu boli len na prvom zápase, takže ma ešte nevideli hrať v základnej zostave. Verím, že keď prídu, budem ešte stále v základe a možno ich poteším aj ďalším gólom.“ Bodaj by to vyšlo!

Zdroj: fcdac.sk